October 2015

Ako to bolo...

31. october 2015 at 15:02 | Skinny Angel |  Denník
Ahojte :)
Rozhodla som sa, že dnes miesto kapitoly O dievčatku, ktoré nechcelo vyrásť, napíšem v krátkosti svoj príbeh. Ak si myslíte, že preto, že som si novú kapitolu zabudla prepísať, tak myslíte správne, skúste dnes športku!
Prepáčte, že to je také dlhé, ale je to 10 rokov...Možno bude moja cesta niekoho zaujímať.

Zeleninovo-ovocný šalát s tofu

29. october 2015 at 21:03 | Skinny Angel |  Recepty
Ahojte :)
Mala som v pláne síce napísať až v pondelok, keď bude po prázdninách a ja začnem znova hladovať, pretože, ak mám byť úprimná, čo som doma, stále sa len prejedám.
Avšak dnes som jedla tak perfektný šalát, že som proste neodolala a musela sem hodiť recept.

Potrebujeme:

2 balíky chilli tofu
zeleninová zmes (ja som mala z tesca)
granátové jablko
hruška
hrozno
orechy
slnečnicové semienka

Postup je maximálne jednoduchý. Všetko nakrájate a zmiešate a dokonalosť je na svete. Tofu pridá tejto kombinácii úplne iný smer a jeho ostrá chuť..no proste mňam. Takže ak budete mať chuť na niečo dobré, alebo nebudete vedieť, čo na ľahkú večeru, tento šalát je to pravé

22.10.2015 - Cheat day

22. october 2015 at 16:07 | Skinny Angel |  Denník

Ahojte :)
Dnes som sa rozhodla pre cheat day, čo znamená, že strašne priberiem. Ale zajtra si dám Fenolax a nebudem sa radšej do pondelka vážiť, asi by som to psychicky nezvládla.
Prečo cheat? Dnes ma spolužiačka ponúkla vanilkovou trubičkou. Zobrala som si, išla som ju zjesť, ale keď som si ju už vložila mezi zuby, uvedomila som si, že to nedokážem. Že sa nedokážem najesť.
Váha je síce super, mám pod 73, ale už opäť ma ovládalo jedenie, teda skôr nejedenie. Ako píšem tento článok, myslím na to, čo všetko som zjedla a je mi do plaču. Keby môžem, dám si ten Fenolax hneď, ale zajtra idem do školy a on mi zapôsobí až ráno..Je mi zima, stále, mám pocit, akoby som bola chorá.
Najskôr som sa vám nechcela priznávať, čo som zjedla, pretože to bol mega prežer, ale potom som sa rozhodla, že to urobím. Úprimne, nenávidím sa. Chce sa mi plakať. Som zúfalá, pretože som tučná a pokazila som to. Už som bola opäť v Ane, ale ja... Teraz ľutujem, že som si ho dala...Mala som pokračovať v hladovkách...

Jedlo: trubička, tofík, dve žemle s malým parížskym šalátom, kukurica a trochu čipsov
Pitie: voda
Pohyb: chôdza

21.10. 2015

21. october 2015 at 19:07 | Skinny Angel |  Denník
Dievčence moje,
ja už nevládzem. Najradšej by som sa teraz rozbehla do obchodu a najedla sa. Som vyčerpaná. Hlavne psychicky. Všetok ten nátlak z mojej strany. Dnes mali spolužiačky bielu čokoládu a vanilkové trubičky a ja som celý čas len kŕčovito zvierala moju termosku so zeleným čajom. Potom som išla s kamarátkou do mesta, kúpila si pizzu a ja som ju ako posledný lúzer ovoniavala. Je mi zo seba zle. Z toho aká som slabá. Stále mi je do plaču, som unavená...
Prepáčte, ale viac napísať nevládzem...

Jedlo: nič
Pitie: voda, zelený čaj
Pohyb: 45 min basketbal, chôdza

Vaša zničená,
Skinny Angel

20.10.2015

20. october 2015 at 18:15 | Skinny Angel |  Denník

Ahojte :)
Po včerajšej hladovke som mala len o 200g menej, čo ma úplne rozsekalo. A to som chcela dať tento týždeň pod 73...
Dnes som to skoro nedala. V škole nebol problém, ale na poslednej hodine ma chytila tá nálada, kedy proste nechcete nič, len nakúpiť si tašku, možno dve, vecí a všetko to na posedenie zjesť. Mala som asi hodinovú krízu, kým som si neuvedomila, že keď som zvládla minulý týždeň 6 dní bez jedla, nejakým pocitom sa predsa nepoddám!
Nakoniec som s hrosťou obišla jedny potraviny, druhé potraviny a nasala na električku smer nákupy!
S kamarátkou som zamierila do kníhkupectva. Chcela kúpiť mame kalendár. Nakoniec som si kúpila knihu ja, Kódex tieňolovca, pretože som ju strašne dlho chcela. Teda strašne..odkedy ju mali prekladať do slovenčiny. A potom som si kúpila ešte čižmy, ak sa tomu tak dá povedať, lebo sú len do polky lítiek, na zimu a dva darčeky na vianoce.
Som z toho všetkého tak nadšená, že ma aj hlad prešiel, takže idem hneď čítať a obehnem vás až večer.

Jedlo: nič
Pitie: voda
Pohyb: nákupy!!!

19.10.2015

19. october 2015 at 18:57 | Skinny Angel |  Denník

Celé zle!
Dnes ráno som nemusela ani vstávať z postele. Pokojne som tam mohla ostať, mohla som sa zahrabať a udusiť obliečkou.
Ráno som vstala krásne o tretej, odišla na vlak, čo to sa naučila, teda aspoň som sa snažila. A keď som prišla na intrák, spravila som tú osudovú chybu. Postavila som sa na váhu.
JA SOM PRIBRALA!
Celý deň úplne v prdeli kvôli tomu, som unavená, pretože som nespala, škaredá a tučná, lebo mám naspäť pol kila a deprimovaná, lebo sa mi v škole vôbec, ale vôbec nedarilo!
Kamarátka mi pravidelne posiela fotky jej chalana, aký to je fešák a aký je skvelý.Lebo ona má 50 kíl a je krásna. Slintá po nej každý!
Spolubývajúca mi stále hovorí o jedle. Kvôli chorobe bola doteraz len na nutridrinkoch, stále sa sťažovala, ako málo dala do seba kalórii. "Dnes len 1200 kalórii, to je horšie ako hladovka!" Jej slová, nie moje. Doktorka jej ich vymenila za nejaké nutripudingy či čo, prišla za mnou s lyžičkou, že si mám dať. Ja že nechcem, ona stále, že si mám dať. Tak som na ňu nakričala, nech ide do prdele, že ja to žrať nechcem.
Psychika v háji, nikdy som taká hnusná nebola, ale prečo ma do prdele núti do niečoho, o čom som jej jasne dvakrát povedala, že to nechcem?!
Na telesnej opäť basketbal. Vyhrala som súťaž kráľ strelcov. Neviem, ći viete, o čo ide. V postate sa postavíte do radu a hádžete. Keď ten pred vami trafí kôš a vy nie, vypadávate. Keď netrafí ani jeden nič sa nedeje.
Chcela som si ísť pozrieť zimné topánky, ale:
  1. celý deň prší a zmokla som už len po pár minútovej ceste zo školy
  2. chcela som čižmy, ale mám moc nechutné, tučné, škaredé lítka na to, aby som nejaké zapla
Tak som to zaparkovala na izbe, ľahla som a začala dospávať noc až kým neprišla spolubývajúca a sebecky nezačala trieskať vecami.
Je mi až do plaču, od toho, aké mám nervy!

Jedlo: nič
Pitie: káva, voda
Pohyb: 45 min basketbal, chôdza

18.10.2015

18. october 2015 at 18:25 | Skinny Angel |  Denník

Ahojte!
Dnes mám taký lenivý deň. Občas sedím, občas ležím, práve pred chvíľou som vstala z môjho poobedného spánku. Dokonca ani na internát sa mi nechce ísť tak pôjdem radšej o piatej ráno a rovno do školy. Tak mi pri tom napadá, kedy sa budem učiť? No nič, asi vo vlaku!
Doobedie som strávila v kuchyni. Mamine som upiekla kuracie stehná s množstvom korenín poliate a zapečené so syrovou omáčou. Aké to bolo vám povedať neviem lebo som to nejedla ešte ani ja, ani mama. A pre seba som urobila domácu jablkovú presnidávku bez cukru s perníkovým korením a škoricou. Ak si myslíte, že perníkové korenie sa tam nehodí, mýlite sa!
Celý čas obieham okolo čokolád, obložených chlebíkov, túžobne na ne pozerám, občas mi slina utečie a rozožerie podlahu, pretože žhavý ľudia majú žhavé úplne všetko (áno, aj sliny) Smějící se. Ale čo je hlavné, odolávam!
Pozrela som obidva diely Sám doma, tretí už nie je podľa mňa tak dobrý, učinila pri tom pár úžasných objavov a vyskúšala som si mamine šaty veľkosť M, ktoré som prosím pekne zapla! Tak ma to pohladilo po srdiečku.
A čo vy? Ako ste sa mali?

Jedlo: dve polievkové lyžice presnidávky
Pitie: voda, cc zero
Pohyb: chôdza

Xoxo,
Skinny Angel


17.10.2015

17. october 2015 at 21:30 | Skinny Angel |  Denník
Ahojte...
dnes vôbec nemám dobrý deň. Jedla som. Áno, čítate dobre. Po skoro týždni som sa najedla. Mame sa zdalo, že som schudla až príliš moc a príliš rýchlo. Aby som sa nemohla vyhovárať, že som vegánka, uvarila mi bezvaječné cestoviny s omáčkou zo sóje. Veľmi sa bojím, že budete teraz zo mňa sklamane. Tak moc ste ma podporovali, za čo vám ďakujem, ale ja som to pokazila na plnej čiare.
Celý deň ma bolí žalúdok, napína ma a chytajú ma pri pohľade na jedlo záchvaty. Po dlhej dobe som vracala, ale príliš málo, preto som si dala aj Fenolax. Nemôžem pribrať! Nedovolím to! Už som prešla pomerne veľkú cestu a za tak krátky čas, keď si predstavím, že by som mala byť opäť na začiatku a mať čo i len 76-77 kíl, nechce sa mi žiť. Chcem byť chudá, krásna a chcem, aby po mne konečne začali chalani pokukovať.
Nenávidím tých ľudí, ktorí mi hovoria, že chudnúť nepotrebujem, lebo potrebujem! Ale poznámka maminho priateľa, že som schudla a všetko na mne visí ma potešila.
Pridám vám svoju premenu za dva týždne. Viem, že to nie je nič moc, ale aspoň malá zmena tam je. Áno, stále som príšerne tučná, nebojte sa, viem to.

Jedlo: špagety s omáčkou zo sóje
Pitie: voda, zelený čaj, cc zero
Pohyb: chôdza




16.10.2015

17. october 2015 at 0:58 | Skinny Angel |  Denník
Ahojte :)

Dnes mi bolo od rána príliš zle. V škole sme mali teplákový deň, čiže väčšina ľudí prišla v teplákoch. Bolo to super, mali by sa takéto akcie robiť častejšie. Menej super bolo, že som tak zoslabnutá, že aj po dvadsiatich schodoch som sa vydýchavala 5 minút. Dnes je tren krásny deň, kedy som sa konečne vrátila z internátu domov. Celú cestu domov sa vo mne striedali pocity nevoľnosti s dobrými pocitmi. Samozrejme, nebola by to mama, keby ma nezobrala hneď zo stanice do Tesca.
Mojou výhovorkou bolo celý ćas, vlastne celý zvyšok dňa, vegánstvom. Nemôžem toto je v tom smotana, toto je v tom mlieko, toto je v tom mäso. Nakoniec mi v tescu kúpila zeleninový bujón.
Okolo pol jednej som sa vrátila z vonku, čo som bola na chvíľu s kamarátom von. Tak ma oprel o stenu ako hádam ešte nikto Smějící se. Ešteže mám takého kamaráta. Pália sa vlastne kalórie aj bozkávaním?
Ak si chcete prečítať 1. kapitolu O dievčatku, ktoré nechcelo vyrásť, klik sem

Jedlo: nič (6. deň)
Pitie: voda, pol vrchnáka z termosky kávy s mliekom
Pohyb: chôdza, schody (viac som nevládala..)

O dievčatku, ktoré nechcelo vyrásť 1

17. october 2015 at 0:46 | Skinny Angel |  Ana stuffs

Žila raz krátko po vojne v katolíckej Bretani jedna chudobná rodina. Otec Yvon s pľúcami zničenými tuberkulózou, ktorú si priniesol z pracovného tábora, zarábal horko-ťažko na živobytie ako železničný robotník. Matka Jeanne, veľmi pobožná žena, ktorá nikdy ráno o šiestej nezmeškala omšu v miestnom kostole, roznášala jedlo v krčme, kde sa s Yvonom zoznámila. Život bol tvrdý a nešťastie sa nikdy nepotulovalo ďaleko.
Na konci štyridsiatych kokov sa Jeanne stala ženou v domácnosti a Yvon pochoval ich druhé dievčatko, takmer ešte bábätko, staré len osemnásť mesiacov. Umrela na záškrt, pretože nemohla dostať včas vakcínu. Jeanne usedavo plakala do rytmu hliny dopadajúcej na malú bielu rakvu. Yvon, ktorému sa bolesť objavila na tvári už aj tak poznamenanej tridsiatimi štyrmi preťažkými rokmi ju podopieral. V tú chvíľu ani jeden z nich ešte nevedel, že v Jeanninom bruchu sa už zakorenil nový život. Bude to ďalšia dcéra, ktorú pokrstia menom Megdeleine. Práve ona priviedla o tridsať rokov neskôr na svet mňa.
Rodinu v roku 1952 doplní ešte syn Louis. Šťastie rodičov, že majú konečne syna, bude mať taktiež krátke trvanie, pretože Louis v štyroch rokoch ochorie na detskú obrnu. Prestane chodiť a dýchať bude len s ťažkosťami, čo lekárov donúti umiestniť mu do pľúc na niekoľko mesiacov prístroj, ktorý mu dýchať umožní.
Choroba predstavovala pre rodinu, už aj tak sužovanú životom a vojnou, hrozný šok. Invalidita najmladšieho potomka ešte zväčšovala matkine starosti a pobožnosť. Medzitým sa ich dve dcéry, Jacotte a Magdeleine začali cítiť tak trochu odstrčené. Staršia si preto po celý život v sebe uchovávala nezničiteľný smútok a mladšia, moja budúca maminka, si z tohto hrozného detstva odniesla nevyčerpateľnú schopnosť priťahovať k sebe nešťastie.
Napriek tomu však mohla svoju osudu utiecť. Bolo jej sedem, keď jej malý braček ochorel a matka ju poslala k tete. Teta síce nemohla mať deti, ale bola to srdečná žena a o malú Magdeleine sa starala ako o vlastnú. Strýko bol dobrý človek a mal veselú povahu. Aj on bol šťastný, že sa im vďaka božej pomoci dostalo dieťaťa. Megdeleine ich mala obidvoch veľmi rada a bola u nich určite šťastná, keby jej šťastie o chvíľu neskazila myšlienka na matku, ktorá sa sama musí starať o chromého syna a veľkú sestru trpiacu depresiami. Čo sa deje doma, zatiaľ čo ona si pokojne skáče cez švihadlo na záhrade tetinho domu? Dúfajme, že nikto neumrel. Každé ráno čakala na príchod poštára. Hneď ako spoznala doľava naklonené drobné písmo svojej matky, začala sa pri otváraní obálky triasť strachom. Rýchlo očami preletela riadky, aby sa uistila, že k žiadnej katastrofe neprišlo. Ale ani skutočnosť, že tam žiadna zlá správa nie je ju neupokojila, pretože ak neprišla dnes, príde zajtra alebo pozajtra. Šťastie má len krátke trvanie, hovorí staré príslovie. Matka sa s ním stotožňovala.
Za rok sa vrátila domov. Vládla tam dusná atmosféra. Jacotte, ktorá musela prerušiť školu a ísť pracovať aby pomohla rodinnému rozpočtu, sa ďalej vliekla životom plným smútku. Otcov stav sa naďalej zhoršoval a bratov sa nezlepšoval. Potreboval zvláštnu starostlivosť, ktorú dedina poskytnúť nemohla. Najbližšie rehabilitačné centrum sa nachádzalo v 45 kilometrov vzdialenom Breste, čo bolo príliš ďaleko na to, aby sa tam s chlapcom mohlo jazdiť trikrát do týždňa, ako rodičom odporučil doktor. A tak rodina opustila dom stojaci pri lese, ktorý otec dostal do dráhy, a presťahovala sa do vlhkého prízemia pochmúrneho mestského činžiaku. Kvôli obrne nič iného ako prízemie nepripadalo do úvahy. Dcéram sa tam vôbec nepáčilo. V hlučnom okolí, kde prevládali len strohé línie tehál a betónu, žilo príliš veľa neznámych ľudí. Magdeleine poslali do cirkevnej školy riadenej mníškami a navštevovanej väčšinou mestských detí, ktoré sa s ňou nechceli kamarátiť. Cítila sa tam ešte osamelejšia než kedykoľvek predtým. Nemohla si zvyknúť na chlad spolužiakov. Otec kašľal čím ďalej viac. Matka sa modlila ako posadnutá, plazila v izbe po kolenách a plynule odriekala: "Otče náš, ktorý si na nebesiach" s "Panna Mária, matka Božia." Akoby dúfala, že Boha svojím nariekaním dojme a On vráti Louisovi nohy a Yvonovi uzdraví poškodené pľúca. A pretože jej vlastné choroby jej nestačili, hľadala dávku nešťastia inde. Preto sa rozhodla stať sa ošetrovateľkou onkologických pacientov. Magdeleine sa bála, že sa jej matka pri tej charitatívnej činnosti taktiež nakazí. Mohli ju akokoľvek utešovať, že nejde o nákazlivú chorobu, moja budúca matka nechcela nič počuť. Veda, logika a zdravý rozum si v jej mysli plnej hrôz a presvedčení, že neexistuje iný osud ako nešťastie, schôdzku nedali.

Rodina žila prakticky neustále v chorobe a prítomnosti smrti. Nikto sa tam moc často nesmial. Na ich živote nebolo nič veselé, bola to len hrozná cesta plačlivým údolím. Ani radosť, ani voľný čas, len drina, náboženstvo a zmysel pre povinnosť Na Popolcovú stredu sa všetci žehnali krížom a na Veľký piatok držali pôst. Ich život prebiehal v rytme katolíckeho kalendára. Yvon vzal Louisa na púť do Leuders. Jeanne ani dievčatá s nimi nešli, pretože to bolo moc drahé. Chlapec sa vrátil s kovovými dlahami na astrofických nohách a s palicami, ktoré mu za cenu nesmierneho úsilia umožňovali trochu pohybu.
V Dvanástich rokoch ochorela Magdelenine reumou kĺbov, čo bola v tej dobe vážna choroba, ale obrne konkurovať nemohla. Na dlhé mesiace nahradili školu domáce úlohy. Ako uvidíme neskôr, táto epizóda ovplyvnila aj môj život. Mníšky jej pomáhali prekonať výpadok v škole, ktorý trval celkom rok. Po pobyte v ozdravovni konečne Magdeleine pokračovala v normálnej školskej dochádzke. Behom choroby vyrástla a stala sa z nej krásna mladá dáma s dlhými hnedými vlasmi a modrými očami. Okolo jej dokonalej postavy sa začali točiť chlapci, ale ona si ich nevšímala, pretože podľa cirkevných princípov si musela svoje panenstvo uchovať až do svadby.

Maturitu zložila Magdeleine s úspechom a mníšky jej ponúkli, aby sa u nich stala učiteľkou. Ako bolo vtedy zvykom, išla 14. júla na hasičský bál, keď si všimla chlapca zo zelenými očami, ktorého spočiatku kvôli jeho vysokej postave (meral viac ako 190 centimetrov) považovala za Američana a myslela si, že slúži v nejakej z amerických kasární v okolí. Po očku ho pozorovala a neodvažovala sa k nemu priblížiť. Keď na ďalší deň viezla Louisa k lekárovi, stretla ho znova. Ukázala ho bratovi a ten ju vyviedol z omylu. "Nie, nie je to Američan. Je to Bretonec ako ty a ja. Poznám ho. Chodí so mnou do triedy, volá sa Joseph Le Gouen."
Magdeleine mala 20, Joseph 17. Vekový rozdiel im nebránil v rýchlom zblížení, pretože i Joseph si všimol krásnej brunetky, ktorú spod privretých očí pozoroval ten večer, keď sa konal ohňostroj. Pochádzal z meštianskej rodiny, jeho otec pracoval v banke Crédit agricole, mal troch bratov a jednu sestru.
Josep bol ukecaný. Magdeleine zas chýbala sebadôvera a tak hltala ako sladkú šťavu všetky komplimenty, ktorými ju jej nápadník zahrňoval, keď hovoril o jej kráse. Lyricky popisoval budúcnosť, ktorá bola tak žiarivá, až sa Magdeleine točila hlava a zajtrajšok, do ktorého vojdú ruka v ruke, sa jej zdal úžasný. Vydajú sa na cestu okolo sveta. Vlakom, lietadlom, na koni a možno dokonca v balóne.

Výsledok? Vzali sa o dva roky neskôr, v roku 1971.

15.10.2015

15. october 2015 at 18:18 | Skinny Angel |  Denník
Na internete som našla dobré video, opäť pokus na produckt z McDonald, takže ak mávate naň stále občas chuť, kuknite.
Jedná sa o experiment, v ktorom namočili cheeseburger na tri hodiny do nádoby s kyselinou chlorovodíkovou, ktorá je zodpovedná za rozklad potravín v tráviacom trakte. Video sa mi nedá pridať. Nájdete ho tu.

Na viac vecí a rozpisovanie nemám energiu, tak poďme na dnešok.
Jedlo: nič (5. deň)
Pitie: voda, minerálka
Pohyb: chôdza, schody, 200 jumping jacks

14.10.2015

14. october 2015 at 23:14 | Skinny Angel |  Denník

Ahojte Usmívající se

Tento článok píšem už druhýkrát, ale nevadí.
Dnes som už od prvého rozlepenia očí premáhala nevoľnosť a závraty. Povedala som si, že by som sa asi mala najesť, veď naposledy som jedla v sobotu a aj to som si dala fenolax. Ale potom som sa postavila na váhu, ktorá mi ukázala o kilo menej ako včera, čo znamenalo, že som skončila len so zeleným čajom v ruke.
Celý deň v škole sa mi striedalo obdobie dobré a obdobie zlé, až pokiaľ neprišla telesná. Poviete si, telesná? Veď to nič nie je. Avšak sme začali hrať basketbal, takźe sme stále behali, skákali, narážali do seba a súťažili.
Dostala som sa do stavu, kedy som si musela sadnúť, aby som neodpadla. Učiteľka ma poslala preč, ale len som sa odišla napiť a vrátila som sa naspäť.
So spolužiačkami sme dve zastupované hodiny počúvali vianočné pesničky. Áno, áno, mám už vianočnú náladu. No a čo, že je len polka októbra?
Po škole som išla so spolužiačkou nakupovať. Chcela som si kúpiť len šál, ktorý dám mame, ona ho dá dedkovi a on mi ho dá pod stromček. Nakoniec som si okrem neho kúpila čiapku a tričko.
Po tom, čo sme pobehali všetky obchody sme išli do McDonald na kávu. S pocitom hrdosti som však celý čas miesto kávy objímala fľašu minerálky.
Napísala som toho prvýkrát omnoho viac. O mojom strachu z Vianoc a oslavy maminých narodenín, ktorú plánujem, ale napíšem vám o tom inokedy, veď máme ešte čas!

Jedlo: nič (4. deň)
Pitie: voda, minerálka, zelený čaj
Pohyb: chôdza, basketbal 45 min

13.10.2015

13. october 2015 at 17:48 | Skinny Angel |  Denník

Presne to vystihuje moju životnú situáciu. Umieram od hladu! Dajte mi jesť! To kričím celý deň, ale potom sa pozriem na hodiny a poviem si, že to vydržím. Ešte chvíľku. Dlhú chvíľku, ale kratšiu ako bola ráno.
Pravdou je, že mám strach. Bojím sa jesť, či dokonca prijať hocakú kalóriu, pokojne nech to je aj zelený čaj. Nemôžem! Nedokážem sa do toho donútiť, pretože mám strach že priberiem, že neschudnem dosť, že nebudem dosť dobrá. Robila som si fotku po týždni a viem, že zmeny viditeľné nebudú ale schudla som 5 kíl a nevidím ani hovno! Strašne ma to na jednej strane odrádza a na druhej posúva vpred. Musím menej jesť, musím viac cvičiť, musím aspoň raz do týždňa do seba hodiť preháňadlo, aby som sa odvodnila! Musím, musím musím!
Je mi jedno, že ma neprestajne bolí hlava, je mi zima a mám pocit, že každú chvíľu zamdliem. Je mi jedno všetko, chcem len byť chudá! Nezáleží mi na škole, priateľoch, rodine.
Zajtra mám ísť s kamarátkou do mesta a chce, aby sme išli aj na kávu, ale ja to nedokážem. Nedokážem si kúpiť ani hlúpe espresso grande bez cukru a mlieka. Jediné, čo mám povolené je minerálka a čistá voda. Nič iné!
Dnes som chcela cvičiť, ale spolubývajúca prišla skôr, tak som mohla robiť tak...
Spolužiačka si dnes doniesla do školy trubičky a aj keď to stálo veľmi veľa úsilia, odolala som im. Pretože musím. Dokonca som odolala aj pri troch návštevách potravín a odišla som len s bujónom a minerálkou. Tak rada by som si dala aspoň ten bujón, ale nemôžem, lebo sú v ňom kalórie!
V každom prípade:
Jedlo: nič
Pitie: voda
Pohyb: chôdza

12.10. 2015 aneb báseň, čo sa nerýmuje

12. october 2015 at 17:45 | Skinny Angel |  Denník
Voda s krvou zmiešaná v sprche ticho kvapká
Zmýva bolesť preveľkú skrýva moju pravú tvár
Opäť nová jazva na robustnom tele
Len ja viem ako ma to žere
Ďalšie sústo do úst dám
Ako keby diabla v hlave mám
Ana volá kričí na mňa snaží sa ma zastaviť
No ja opäť sklamem všetkých som obyčajné NIČ
A tak píšem tieto riadky s prosbou pre Anu
Vezmi ma späť moja milá pod svoju ochranu
Jesť nebudem na môj
dušu už to nezničím
Si jediná ktorú mám
A všetko zo seba ti dám



Ako ste si mohli všimnúť, Angel sa dala na modernú nelyrizovanú poéziu, ktorá sa vlastne skoro nerýmuje.
Čo je však dobré, odkedy som tú báseň, ak tomu tak môžem hovoriť, napísala, začalo sa mi dariť.
Pohyb skoro žiadny, čo je pravda, ale zato nejem a keď jem tak maximálne ten bujón, aj to len tretinu misky.
Samozrejme sú dni, kedy zlyhám a jednoducho a ľahko sa prežerem. Práve kvôli tomu mám môjho pomocníka fenolax.
Je skvelé sa znova dostávať do koľají v úspechu. I LOVE IT!
A takto dlho som v nich už dávno nebola. Už sa len ovládať!
V obchode som bola naposledy keď som si potrebovala rozmeniť peniaze. Kúpila som si gumených macíkov a aj tých som dala mame. Aj keď som sa v ten deň prejedla. Nevadí!
Nechcem sa moc na Fenolax upínať, ale pravdou je, že tento život hladovania a trestania samej seba je jednoducho to, čo chcem. Viem, že to vyznie divne, ale Anu milujem. Milujem tú kontrolu. Milujem to, čo som tak dlho predlho hľadala.

Jedlo: nič
Pitie: voda
Pohyb: chôdza
Love,
Skinny Angel


O dievčatku, ktoré nechcelo vyrásť - Prológ

10. october 2015 at 10:30 | Skinny Angel |  Ana stuffs
V nedávnom článku ste sa mohli dočítať, že chcem prepísať knihu od Isabelle Caro. Budem ho po kapitolách pridávať každú sobotu, takže tu máte prológ. Užite si čítanie Usmívající se
Skinny Angel


Na plagáte je fotografia ženy. Alebo skôr ľudskej bytosti ženského pohlavia, pokiaľ sa môžeme spoľahnúť na tie dva visiace vačky zoschnutej kože namiesto pŕs. Táto bytosť pózujúca fotografovi je totiž úplne nahá. Napoly leží napoly sedí pred šedým pozadím a nohu má pokrčenú tak, aby jej zakrývala len podbrušie. Čo však naopak nie je skryté sú kosti. Mohli by sme ich dokonca spočítať, pretože vystupujú na povrch a nie sú obalené žiadnym tukom ani mäsom. Kostru zahaľuje len napnutá koža. Zdá sa, že žena je živá, no uvedomujeme si, že k smrti nemá ďaleko.
Keby sme k plagátu visiacemu na panely niekoľko metrov od zeme pristúpili bližšie, všimli by sme si, že modelka má na pažách škvrny od psoriázy. Vpravo hore je umiestnené logo módneho salónu. Je to bizarné, pretože na plagáte nie sú žiadne šaty a fotografovaná osoba nemá nič spoločné s modelkou. Je len chudšia a nie je nalíčená, okrem pieh, ktoré sú rozmiestnené až príliš pravidelne na to, aby mohli byť prirodzené.
Vek tej bytosti nie je možné odhadnúť. Jej pohľad by mohol patriť stratenému dieťaťu, ale jej koža je napätá a zvráskavená ako u starého človeka a mŕtvolné telo nesie známky staroby.
Žena vystavujúca svoju nahotu nie je krásna. Nie je na nej nič, čo by vyvolávalo túžbu. V najlepšom prípade vyvoláva súcit. To, že sa tak ukazuje, možno ospravedlňuje a posilňuje slogan: NIE ANOREXII!

Vo mne táto fotografia vzbudzuje hanbu, pretože je to moja fotografia.
Ale zároveň som na ňu hrdá, pretože dúfam, že pomôže iným dievčatám, aby neochoreli touto šialenou chorobou, ktorá mi už 13 rokov ničí môj život.
Viem si predstaviť, že sa väčšina ľudí pri prezretí tejto fotografie opýta, ako vôbec môže človek v našej spoločnosti, ktorá prekypuje bohatstvom a obezitou, dôjsť k tak hroznej chudosti, pripomínajúcej zábery väzňov v koncentračných táboroch.
O tom je táto kniha. Je to príbeh lásky a smrti, príbeh dievčatka, ktoré nechcelo pribrať a hlavne vyrásť.
Tento príbeh mi vždy prišiel tak šialený, že som sa o ňom nikdy neodvažovala hovoriť. Hanbila som sa odhaliť pravdu o svojom detstve a dospievaní, zo strachu aby moju matku, skutočnú hrdinku tohto príbehu, ľudia nesúdili príliš prísne. Ale ako sa môžem vyliečiť, keď sa od nej nedokážem odtrhnúť a nie som schopná pozrieť sa na ňu ako na obyčajného a cudzieho človeka a nie ako na milované a všemohúce božstvo, s ktorým som musela žiť v akejsi nebezpečnej symbióze? Neodsudzujte ju, ona je tiež obeť, ktorej nikto neprišiel na pomoc. Preto som sa rozhodla napísať príbeh našej rodiny, k storým je spojený môj život. Aby som ho sama pochopila.

Výsledky testu PPP

7. october 2015 at 23:08 | Skinny Angel |  Denník
Takže...rozhodla som sa aj ja si urobiť PPP test, ktorý určite všetci poznáte a tu sú moje výsledky:


dúfam, že to pôjde prečítať..
tiež tak milujete My anorexia story videá? Vždy si z nich samozrejme vezmem to zlé. Asi preto, že sa nemám dosť rada.
Jedno také vám sem postnem na koniec článku.
Čo sa týka dneška

Jedlo: hladovka (2.deň)
Pitie: voda, zelený čaj
Pohyb: telesná, hodina v posilke, hodina chôdze do kopca v lese



6.10.2015

6. october 2015 at 16:14 | Skinny Angel |  Denník
Ahojda!
Naah, už som zmagorená s tých pozdravov beauty blogeriek. Bola som chorá, preto som ani neprispievala, a moj 24 hodinový chleba boli vlogy, blogy, seriály, filmy...žiadny pohyb, veľa jedla. Presne ako sa na hlúpu škaredú a tučnú Anu patrí.
Keď už som sa rozhodla pridať vám sem recept na rybie filé na zelenine, písala som písala, pol hodinu sa s tým trápila a keď som to dala uverejniť, prišla som na to, že som bola vlastne celý čas odhlásená, ale neobnovila som si stránku. Takže paráda! Nakoniec som sa na to vykašlala a išla som sa, ako inak, najesť.
Dnes je ten deň, kedy cestujem po chorobe na internát. Vlastne vám píšem z vlaku pripojená na mobilné dáta, ktoré mám už vlastne prečerpané, ale veď nech! Idú pomaly, ale idú, to je hlavné.
Pri hrabaní sa v mojej bohatej milovanej úžasné ba priam dokonalej knižnici som našla takmer zabudnutú a pri tom stále pre mňa Ana bibliu, knihu O dievčatku, ktoré nechcelo vyrásť.
Písala ju modelka Isabelle Caro. Určite si pamätáte ten plagát, na ktorom bola nahá, vychudnutá, zúbožená..ako veľké dospelé dieťa. A keďže vás mám rada, rozhodla som sa ju pomaly prepísať, vytvoriť rubriku na blogu a pridávať ju sem po kapitolách, nech aj vy môžete zistiť, aké strašné veci sa jej v živote stali. Áno, áno, viem, že som skvelá. Teda dúfam, že som a moju snahu oceníte, či sa dokonca tomu nápadu potešíte.
Pre mňa to bola dosť ťažko zohnateľná kniha, a vy ju budete mať vlastne zadarmo na mojom blogu, len po slovensky (ja ju mám v češtine.)
Ďalej by som chcela, nie hneď ale časom, pridať na blog aj nejaké tie beauty a fasion rubriky..jednoducho ju rozšíriť. Teda, ak by vás to zaujímalo. Možno sa pohrať s desingom. Neviete náhodou niektorá robiť strašne krásne a originálne desingy čo? Keby hej, bola by som rada, ak by ste sa mi ozvali do komentára.
Taktiež som do vás vložila veľkú dôveru a začala vlogovať. Prišlo mi to lepšie a zaujímavejšie sa takto vykecať, ako vypisovať siahodlhé texty ako tieto. Avšak som prišla na to, že možnosť zverejniť videá len tým, ktorý majú link nejako zmizla, alebo čo a dajú sa nastaviť len na verejné, nezaradené a súkromné, som si povedala, že radšej nie.
Ak by ste vedeli o spôsobe, ako nastaviť to video tak, aby bolo len pre užívateľov s linkom, bola by som veľmi poctená, keby mi to prezradíte.
To je na tento článok asi tak všetko. Gratulujem vám, čo ste ho dočítali až do konca, budem rada ak sa ku nemu vyjadríte atď atď. Veď to sami poznáte.

Informácia nakoniec!

Prišla som na to, že mám veĺmi málo aktívnych affs. Neviem, či ste si to všimli, ale keď niekto okomentuje mne, ja na oplátku navštívim a okomentujem jeho. Moc moc sa ospravedlňujem ak som niekomu zabudla komentár oplatiť. Ale väčšina affs mi tam len žiari, bliká a robia si reklamu, takže na konci budúceho týždňa (18.10.) budem robiť veľké upratovanie a triediť si vás. Preto mi určite napíšte do toho 18. či chcete ostať v affs aj naďalej alebo ste nadomnou zlomili palicu. Samozrejme pozastavené blogu mazať nebudem.

To je už naozaj všetko. Veď aj bolo načase čo?
Majte sa krásne
Skinny Angel